🌱 O plastoch, bioplastoch, ekológii a udržateľnosti som sa rozprávala s prof. Ing. Pavlom Alexym, PhD., vedúcim Oddelenia plastov, kaučuku a vlákien z Ústavu prírodných a syntetických polymérov Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave.
💡 Teória je obyčajne dokonalá. Prax sa zvykne líšiť. Preto som sa pýtala aj INAK...
🌿 Aký je vývoj bioplastu v praxi? Aké výzvy so sebou prináša? A ako ich možno riešiť?
📖 Viac sa dočítate v našej minisérii článkov:
#1 Dokážeme žiť bez plastov?
Pre niekoho sú plasty strašiak, niekto si bez nich nevie predstaviť život. Existujú rôzne fakty, rôzne mýty. Píše sa o nich ako o hrozbe, niektorí ich nazývajú dokonca ekologickou katastrofou.
Je to však skutočne tak? Alebo je to úplne NAOPAK?
Pán profesor, mohli by ste nám priblížiť, čo vlastne tie plasty sú?
Plasty sú v podstate polymérne materiály. Celá živá príroda je o polyméroch. Bez nich život neexistuje. Keď hovoríme o plastoch, obyčajne tým myslíme tie plasty, ktoré bežne používame – tašky, kelímy, krabičky, fľaše, poháre, slamky a iné, ktoré sa váľajú kdesi na kope odpadu alebo plávajú v mori. Vnímame ich ako niečo negatívne, čo v tej prírode nemá byť. S tým samozrejme súhlasím, to v prírode nemá byť, ale za to tie plasty nemôžu. Moja obľúbená veta znie: „Za to, že tam sú, za to môže človek, lebo ich tam odhadzuje.“
Prečo sme ich vôbec kedysi začali vyvíjať?
V podstate sme hľadali materiály, ktoré by boli v istom slova zmysle veľmi sofistikované, kvalitné a dávali by nové materiálové možnosti. Ono sa to podarilo. Plasty sú veľmi ľahké, ľahko spracovateľné, majú výborné vlastnosti, veľkú variabilitu vo vlastnostiach. Prečo ich teraz vnímame tak negatívne?
Pokiaľ hovoríme o ekológii, tak sa bavíme väčšinou o syntetických plastoch. Tých, ktoré príroda nepozná a zosyntetizoval ich človek. Najčastejšie z ropy, zemného plynu. Väčšinou vnímame plasty ako odpad, pričom približne 50% plastového odpadu tvoria obaly. Ale plasty máme zastúpené v našom každodennom živote v oveľa širšom spektre aplikácií. Ďalším veľkým segmentom je oblečenie, odevný priemysel. Ďalej technický priemysel. Zoberme si napr. všetky prístroje v kuchyni, ktoré majú plastové kryty. Automobily, kde je veľmi vysoký podiel plastových súčiastok. Keby sme všetky plastové súčiastky nahradili napríklad kovmi, zrazu je auto niekoľkonásobne ťažšie, spotrebuje oveľa viac energie. A nemusíme sa baviť o tom, či benzín, nafta alebo elektromobil. V každom prípade je to vyššia spotreba energie, čo je jednoznačne vyššia záťaž pre životné prostredie. Čiže ak dnes hovoríme, že plasty sú ekologická katastrofa, tak ony naopak, v čase, keď sa vyvíjali, boli prínosom pre ekológiu a dodnes sú. Vieme si teda bez plastov predstaviť život?
Vieme. Veď pred tými 100 – 200 rokmi plasty ako také, teda tie syntetické, neboli. A ľudia na planéte žili. Ale aká bola kvalita života? Na akej technickej úrovni? Sme schopní prežiť v takých podmienkach? A chceme to vôbec? Ak by sme lekárom dnes zobrali všetko, čo je z plastov, mnohí ľudia by dnes nežili. Nemali by možnosť dostať tú zdravotnú starostlivosť, ktorú dostávajú dnes, aj vďaka plastom. Či už sú to pomocné materiály, diagnostické prístroje, priamo implantáty, medicínsky materiál atď. Čo by sme robili bez toho? Sme schopní a ochotní sa tohto všetkého vzdať a povedať si, plasty preč? To je jeden pohľad na plasty. Druhý pohľad je, že my nemôžeme riešiť problémy 21. storočia nástrojmi napríklad z 15. storočia. Ak chceme riešiť problémy, ktoré sme si tu sami vyrobili, musíme si ich riešiť na dnešnej, modernej, technicky vyspelej úrovni. Aké sú podľa vás naše možnosti? Ako si s touto situáciou poradiť?
Čo urobiť, aby neboli záťažou pre životné prostredie? Prvý prístup, ktorý nám je všeobecne podsúvaný, je, nahraďme ich niečím iným. Keďže polovica plastového odpadu je z obalového priemyslu, pozrime sa na to, čo sa stane, ak nahradíme obaly niečím iným. Prvé, čo sa stane, prídeme o niektoré špecifické vlastnosti. Balenie potravín je asi to najdôležitejšie v obalovom priemysle. Bez obalov potraviny nebudú mať takú dlhú životnosť. Pretože obal plní nielen funkciu hygienickú, ale aj ochrannú. Predlžuje životnosť potravín. Kratšia životnosť bude mať v modernom svete za následok problém s narastajúcim odpadom z potravinárskeho priemyslu. Začneme robiť nadspotrebu niekde inde. Ak by sme sa s týmto vysporiadali, prichádza na rad druhá otázka. Čím ich nahradíme? Kovom alebo sklom? Tieto obaly budú niekoľkonásobne ťažšie. Narastú prepravné náklady. Ďalšia vec je samotná prvovýroba. Najmä pri výrobe skla a kovov produkujeme veľké množstvo CO2, oveľa väčšie ako v prípade plastov. Takže nie, nemyslím si, že toto je cesta. A papier? Zoberme si to obrovské množstvo obalových materiálov, ktoré by sme mali nahradiť. A nielen obaly. Všetko to teraz ideme nahradiť papierom? Ideme si rúbať lesy? A výroba papiera a ekológia? Nechcem povedať, že je to úplne zle, lebo tie moderné technológie sú naozaj dostatočne šetrné k životnému prostrediu. Ale tiež je tam značná spotreba energie a vody. Nehovoriac o tom, že papier v mnohých aspektoch nie je schopný zabezpečiť niektoré dôležité funkcie obalov pre potraviny ako napríklad bariérové vlastnosti, ktoré sú pre skladovateľnosť mnohých potravín kľúčové. Spomenuli ste prvý prístup. Aký je druhý prístup?
Druhý prístup je, riešme to komplexne. Problém, ktorý tu s plastami máme, je rozdelený na 2 časti. Po prvé, povaľujú sa kade-tade. To je riešiteľné veľmi rýchlo – edukácia, vzdelávanie, triedenie, zber, separácia. Druhý problém je likvidácia. Recyklácia ako taká je fajn, ale nie je možné recyklovať donekonečna. Ak je plast vyrobený z fosílnych zdrojov, musí raz skončiť niekde rozkladom, ak ho nechceme skládkovať a urobiť si tu haldy smetísk. Z toho mi vychádza len jedno jediné riešenie. Tým sú plasty vyrobené z obnoviteľných zdrojov, kde nemáme fosílny uhlík, ktoré sa dajú recyklovať biologicky a ideálne je, aby sa dali recyklovať aj materiálovo, t. z. v rámci šetrenia zdrojov zrecyklujme, koľko sa dá, a keď už potom, ja neviem, po 3., 4., 5. recyklačnom cykle nemajú požadované vlastnosti, potom ich zrecyklujme biologicky, t.z. vráťme ich vo vhodnej forme do prírody. Znie to ako ideálna cesta.
To je asi jediná možná plne ekologická cesta. Veď najväčšia recyklačná spoločnosť na zemi je samotná príroda. Prach si a na prach sa obrátiš. Aj to je recyklácia. To nie je nič iné. Ak má ľudstvo na Zemi prežiť, tak sa musí prispôsobiť tým mechanizmom, ktoré si táto planéta nastavila. A buď sa prispôsobíme, alebo neprežijeme. Lebo príroda sa nám prispôsobovať nebude. Ak to chceme skutočne riešiť, hľadajme cesty, ako žiť v súlade s prírodou so všetkým, čo k tomu patrí.
Commentaires